Description

Podporovať sa navzájom. To bola ústredná myšlienka albumu, ktorý držíte v rukách. Na začiatku bola idea vybrať mladé talenty slovenského jazzu. Hudobníkov, ktorí sú napriek mladšiemu veku výraznými lídrami svojej generácie. Podobný koncept fungoval už v polovici minulého storočia. Kompilácie mladých talentov slúžili ako mapy k ďalšiemu smerovaniu jazzovej scény. V súčasnej ére “digitálnej socializácie“ považujeme ako vydavateľstvo Real Music Hosue takýto koncept za ešte dôležitejší.

Prvoradá je radosť z hudby. Našou ambíciou bolo zaznamenať úprimnú hudobnú výpoveď jednej generácie. K mladým hudobníkom patrí istá miera dravosti, odvahy a slobody v tom najlepšom zmysle slova. Každý z vybraných interpretov prináša svoj vlastný pohľad na jazz aj “kapelný“ zvuk ako taký. Napriek tomu, že všetky zoskupenia nahrávali v jednej sále, znejú odlišne. To je úžasné dobrodružstvo a sila hudby.

Spájanie generácii bolo, je a bude jedným zo základných kameňov fungujúcej hudobnej scény. Veríme, že rovnakú radosť ako my, budú mať z albumu aj jeho poslucháči. Chceme sa úprimne poďakovať všetkým zúčastneným hudobníkom a partnerom nahrávky. Tento album je výsledkom našej spoločnej práce. Teraz ste na rade vy, poslucháči. Vďaka vám sa totiž z “novej“ generácie slovenského jazzu môže stať tá “dôležitá“.

Aký je súčasný slovenský jazz?

Dôležité mapovanie a zviditeľňovanie mladých talentov zastávali vždy mimoriadne dôležité jam sessions. V ére digitálneho ,,zdieľania“ sú však čoraz dôležitejšie samotné nahrávky. A práve na tento fenomén sme sa chceli zamerať. Som rád, že som mohol opäť spolupracovať s vydavateľstvom Real Music House. Snažíme sa spolu dlhodobo pohybovať v prostredí slovenského jazzu, čoho výsledkom sú aj autorské profilové nahrávky. Tentokrát sme sa rozhodli spropagovať to najlepšie z ,,mladého slovenského jazzu“. Na zahraničnom trhu patrí formát podobnej kompilácie k absolútnej samozrejmosti. Preto sme vytvorili slovenskú verziu obľúbených profilových nahrávok novej jazzovej generácie. Ako dramaturg projektu som sa zameral na veľmi výraznú generáciu komponujúcich klaviristov, ktorých spája rodinná tradícia, láska k hudbe a etnické korene rómskej kultúry.

Sviežosť a kontrast tomuto osadenstvu dodáva basgitaristka Laura Jašková, ktorá na album okrem iných pozvala aj najmladšieho českého jazzového klaviristu Daniela Bulatkina. Alan Bartuš pozval brazilského bubeníka Matheusa Jardima a máme na svete slovenský album s medzinárodnou zostavou. Nepredvídané prekvapenia prichádzali počas nahrávania každým dňom. Na CD nájdete jazzový štandard There Will Never Be Another You v podaní otca a syna (Arpi a Zsolt Farkašovci), ale aj spontánne trio Andreja Farkaša s jeho kolegom a klaviristom Jancsim Rigom, ktorý sa nečakane zhostil kontrabasu.

V rámci generačnej výmeny zarezonuje meno Griglák, no tentokrát ide o Daniela, ktorý pokračuje v šľapajach svojho otca Juraja. Okrem autorov sa na albume vystrieda niekoľko veľmi angažovaných sidemanov. Treba spomenúť zakladateľa nedeľných jam sessions v Bratislave, pána Juraja Kalásza a skvelých hudobníkov ako Jakub Valíček, či Matej Štubniak. Na albume nájdete hlavne autorské skladby a niekoľko bonusov. Pestrosť, kontrasty a všetky odtiene „blue“ nálady ponúkajú starý zvuk jazzu v mladom energickom šate.

ALAN BARTUŠ

Zvuk a farba klavíra priviedli Alana Bartuša k hudbe rovnako, ako jeho rodinné muzikantské zázemie. Jeho otec – Štefan Pišta Bartuš, je etablovaný jazzový kontrabasista, ktorého Alan už v mladom veku sprevádzal na turné. Úspechy na poli klasickej a jazzovej hudby však dokázal obhájiť aj sám. Napriek mladému veku má na svojom konte ocenenia z medzinárodných súťaží i viacero významných spoluprác s renomovanými umelcami, ako Mucha Quartet, Thomas Kugy, Mario Gonzi a iní. Kľúčom k úspechu je podľa talentovaného umelca koncentrácia, splynutie s nástrojom a schopnosť vnímať publikum i svojich spoluhráčov. Aj preto svoju tvorbu nazýva ,,tvarovateľným hudobným procesom“, ktorý vzniká vzájomnou interakciou medzi muzikantmi na pódiu. „Jazz sa svojou originalitou skladby v mnohých podobách stáva umením kreatívnym a zároveň neopakovateľným,“ hovorí a dopĺňa: ,,Je to nádherný proces odovzdávania odkazu, prostredníctvom symbiózy zvukov.“ Tú na nahrávke tvorí zostava virtuóznych hudobníkov: bubeník brazílskeho pôvodu Matheus Jardim a slovenský kontrabasista Matej Štubniak, označovaný aj ako „veľká nádej slovenského jazzu“.

ANDREJ FARKAŠ

Keďže pochádza z hudobníckej rodiny s dlhoročnou tradíciou klaviristov, klavír bol pre neho vždy inšpiráciou. Bola to však práve hodina u popredného jazzového klaviristu Klaudiusa Kováča, ktorá ho priviedla k jazzu a zmenila jeho pohľad na tento hudobný žáner. Jeho autorské kompozície v rámci projektu Young Jazz Generation sú však výsledkom vzájomnej spolupráce s muzikantmi slovenského pôvodu, a to kontrabasistom Jurajom Kalászom a bubeníkom Jakubom Valíčkom. S oboma hudobníkmi ho spája nielen muzikantské, ale aj osobnostné porozumenie. Výsledkom ich spoločného snaženia je aj skladba Simple Answer, ktorú Andrej písal so zámerom vystihnúť svoju osobu, ako takú. Mysľou žije viac v prítomnosti, než v budúcnosti. „Mojou prioritou je sa umelecky posúvať tým správnym smerom.“ Pri hraní preto kladie dôraz na sústredenosť, racionálne uvažovanie a disciplínu, kľúčovým je však aj hudobný entuziazmus. Popri vlastnej tvorbe však vníma aj aktivity iných slovenských klaviristov svojej jazzovej generácie: ,,Sú to hráči veľmi osobití, rôznorodí, na vysokej umeleckej úrovni. Pokiaľ ide o hudobné vplyvy a tradície, máme toho mnoho spoločného. Napriek tomu ide každý svojou vlastnou umeleckou cestou, a to je úžasné.“

DANIEL BULATKIN

,,Najväčší talent, ktorý sa v Európe objavil za veľmi dlhú dobu.“ Takéto slová vyriekol na adresu českého klaviristu Daniela Bulatkina nórsky jazzový basgitarista a skladateľ Per Mathisen. Superlatívmi však nešetria ani ďalší hudobní kritici, či kolegovia z branže. Držiteľ individuálnej ceny za talent Central European Jazz Competition je v súčasnosti najmladším profesionálom na českej jazzovej scéne. Pódium je pre neho miesto maximálneho nasadenia a kreativity, ktorá je výsledkom všetkých spoluhráčov. So súčasníkmi ho spája dravý a aktívny štýl hrania, ale aj silný vzťah k jazzovej tradícii a černošskej americkej hudbe. Bol to však spoločný koncert s európskou jazzovou špičkou Ulfom Wakeniusom a Garym Husbandom, ktorý zmenil jeho pohľad na zabehnuté jazzové dogmy stredoeurópskej hudobnej scény. Rovnaké spomienky ho viažu aj na koncert svojho vlastného projektu, ktorý odohral s dánskou saxofonistkou Tineke Postmou a americkým bubeníkom Justinom Faulknerom. Tvorba Daniela Bulatkina je plná groovu, pričom nálada s posolstvom u neho zohrávajú väčšiu rolu, než chyby na pódiu. Nebojí sa riskovať, čo je podľa neho spoločným rysom generácie klaviristov predstavených aj na tomto albume: ,,Uvedomili sme si, že úspech nepríde zhora a že sa od mladého veku musíme spoľahnúť predovšetkým sami na seba a na naše hudobné, ľudské a organizačné schopnosti, aby sme sa na scéne presadili.“

ERNEST VIZVÁRY

Ako 9-ročný dostal od mamy vianočný darček v podobe knihy s hudobnou tematikou. To bol moment, keď Ernest Vizváry začal vzhliadať k skladateľom klasickej hudby, čo vyhodnocuje ako jednu zo svojich najzásadnejších hudobných spomienok. Keďže však pochádza z rodiny so silnou jazzovou tradíciou, v jeho pamäti sú výrazne ukotvené aj spomienky na koncerty strýka Eugena Vizváryho a Jozefa Dömeho. Ako klavirista tiež zbieral skúsenosti počas štúdií gymnázia vo Viedni, či u jednej z najvýraznejších postáv slovenského jazzu, Klaudiusa Kováča. V hudbe sú pre neho dôležité všetky vlastnosti, ktoré so sebou prináša jazz. Rytmus, harmónia, melódia, frázovanie, energia, ale aj psychické nastavenie človeka, ktorý tieto vlastnosti dokáže pretaviť do jedinečného koncertu. Vo svojej zostave preto spája nemenej talentovaných muzikantov, ktorí mu túto hudobnú víziu pomáhajú naplniť: Daniel Griglák (basgitara) a Jakub Kačic (bicie). Na albume predstavuje svoje vlastné autorské skladby. Premenou si prešla skladba Hometown, ktorá bola pôvodne inšpirovaná jam session v známom bratislavskom klube Hlava 22. ,,Neskôr som ju prerobil do dnešnej podoby, keďže mi viac evokovala rodné mesto, ale aj mestskú časť Petržalka, kde som sa narodil a vyrastal.“ Skladbu For Stella zase venoval svoje 4-ročnej dcérke. Aj napriek aktívnej práci na svojich vlastných skladbách je pre neho dôležitý neustály pokrok. ,,Hlavne by som sa chcel ďalej hudobne rozvíjať, aj kompozične, lebo tam sa podľa mňa skrýva hlavná pointa,“ hovorí a svoje rozprávanie vtipne uzatvára výrokom legendárneho Milesa Davisa: „Človeče, niekedy trvá celú večnosť, kým sa ti podarí znieť ako ty sám.“

ZSOLT FARKAŠ

Syn známeho jazzmana Arpáda Farkaša pričuchol ku klavíru už vo veľmi útlom veku. „Keďže som svojho otca počúval celé dni ako cvičí, tiež som chcel byť klavirista,“ uviedol Zsolt pre ktorého nebolo náročné vybrať si študijný odbor svojej nasledujúcej kariéry. Voľba padla na akadémiu Ferenca Liszta v Budapešti. Bola to tiež metropola Maďarska, kde Zsolt ako 16-ročný videl po prvýkrát klaviristu menom Szakcsi Lakatos Béla. Práve na jeho koncerte ho okúzlila jazzová hudba i umenie improvizácie. S hudobníkom európskej úrovne sa neskôr stretol už aj muzikálne, na spoločnom pódiu. Držiteľ hlavnej ceny súťaže mladých talentov Jazz Start Up však skromne tvrdí, že pri hraní je aj tak najdôležitejšie srdce. Na hudobnom výbere Young Jazz Generation predstavuje svoju tvorbu v rámci klasického jazzového tria. Jeho jadro tvoria kamaráti z detstva Adrian Szajko (kontrabas) a Jakub Valíček (bicie). ,,Moja skladba Poolslite je rýchly swing, v ktorom môžeme počuť aj bebop a post bob. Je to klasický štandard,“ predstavuje svoju tvorbu na albume. „Passacaglia je zase fúziou klasiky a jazzu. Veľmi intenzívne počúvam barokovú hudbu, najmä Johana Sebastiana Bacha. Jeho hudba má na mňa veľký vplyv,“ vyznáva sa, pričom doplňuje, že svoju budúcnosť nevidí inak, ako v sprievode klavíra. „Chcel by som raz dosiahnuť, aby bola moja hra jedinečná.“

JÁN RIGO

Pocit slobody v hudbe a spoločná kreativita je to, čo inšpiruje Jána Riga pri tvorbe najviac. Hre na klavír sa venuje od svojich siedmych rokov, aj napriek tomu, že z neho rodičia chceli mať pôvodne huslistu. Dnes má už ako mladý klavirista na konte hrania s hudobníkmi takých zvučných mien ako Eric Harland, či Kurt Rosenwinkel. Tieto, ale aj mnohé iné európske a svetové špičky ho podľa jeho slov ovplyvnili. Generáciu dnešných mladých jazzových klaviristov vníma kladne. Všetkých podľa neho spája láska k hudbe. Rád spolupracuje s hudobníkmi Matejom Štubniakom (kontrabas) a Jakubom Valíčkom (bicie), ktorí tvoria pevné jadro jeho muzikantskej zostavy. ,,Sú to super muzikanti, rozumieme si ako ľudsky, tak aj hudobne,“ vyjadruje sa na adresu hudobných kolegov. Proces tvorby nevníma nijako komplikovane. Väčšinou je to inšpirácia, ktorá ho privedie ku klavíru a komponovaniu autorských skladieb. V priebehu svojej kariéry by chcel nabrať čo najviac skúseností s inými muzikantmi a do reality pretaviť čo najväčšie množstvo nápadov. Ako správny jazzman má v sebe predovšetkým neuhasínajúcu túžbu hrať a venovať sa hudbe naplno. ,,Hudba nás spája,“ uzatvára.

LAURA JAŠKOVÁ

Basgitaristka, aranžérka a producentka, ale tiež klaviristka a speváčka, Laura Jašková je aj napriek mladému veku považovaná za jeden z najzaujímavejších výkvetov domácej hudobnej scény. Študentka Vysokej školy múzických umení v súčasnosti pôsobí hneď v niekoľkých kapelách a projektoch, ktoré sú presahom medzi viacerými hudobnými žánrami. Objavila sa v sprievodných kapelách známych popových speváčok Terezy Maškovej a Emmy Drobnej, ale aj v jazzovom projekte Velvet Case, ktorý sa sústreďuje okolo mladej jazzovej vokalistky Júlie Kozákovej. Ako je už zjavné, jej tvorba je ovplyvňovaná rôznorodosťou hudobnej scény. Rada spomína na koncert bratislavskej kapely Horehigh. ,,Už len introm dokázali navodiť takú silnú atmosféru, že každého poslucháča nenávratne vtiahli do deja. Odvtedy staviam atmosféru na prvé miesto,“ opisuje svoj zážitok z vnímania hudby. Zároveň dodáva, že na skladbe je najdôležitejšie, ak má výpovednú hodnotu a chytí za srdce. Na kompilácii pracuje s muzikantmi, ktorých považuje za inšpiratívnych. ,,Sú to pre mňa v prvom rade správni ľudia a dobrí kamaráti, z toho potom vyplýva porozumenie v hudbe,“ uvádza na margo zostavy, ktorú tvoria klavirista Daniel Bulatkin, bubeníci Jakub Šindler a David Juraj Raši, ale aj klávesák Aleš Mäsiar. Prácu na albume považuje za zaujímavú, ale aj náročnú: ,,Venujem sa elektronickej produkcii, preto bolo pre mňa výzvou vymyslieť niečo pre akustické trio.“