Popis
Jedná sa o kompletné zbierky (Trojan, Hurt, Feld, Rak, Riedlbauch), ako aj výbery zo zbierok skladieb (Ježek, Bláha).
V posledných rokoch sa venujem nahrávkam detskej a stredoškolskej literatúry (diela slovenských a českých skladateľov, ale aj diela napr. Bacha a Clementiho). Označenie “detská”, či “stredoškolská” je niekedy zavádzajúce, mnohé skladby sú výzvou aj pre dospelých (z tohto CD najmä skoro všetky Hurtove Capriccia, ako aj skladby Bláhu a Ježka). Skladby z tohto CD sa nehrajú často, možno až na pár výnimiek (ľahšie Capriccia Hurta..), čo je škoda a aj ich popularizácia bola taktiež zmyslom nahrávky.
Václava Trojana (1907-1983) netreba zvlášť predstavovať. Jeho Zrútená katedrála, či Rozprávky pre akordeón a orchester sú dnes už skutočnou klenotnicou. Veľmi inšpiratívne bolo štúdium jeho Lidových písní a koled (43 skladbičiek) z roku 1973, čiže jeho posledné dielo pre sólový akordeón. Trojanovo skladateľské majtrovstvo ma udivovalo v spoznávaní každej skladbičky. Zaujímavé a premyslené je aj radenie skladieb, kde v závere zbierky sú pridané vianočné kresťanské piesne.
Zaujímavý je jeho citát o hudbe:
„Ještě když mi bylo jedenadvacet let, chtěl jsem být nejmodernější ze všech modernistů, ale v pětadvaceti jsem se již z toho škrábal ven, vědomě jsem se vlivů tehdejších avantgardních směrů dostával. Náhodou mi přišel do ruky Schönbergův dechový kvintet. Byl jsem jím nadšený, ohromený, považoval jsem ho za mimořádné dílo. Když jsem pak slyšel tento kvintet hrát veřejně, něco se ve mně naježilo, doslova vzbouřilo proti takovému pojímání hudby. Najednou jsem začal chápat, že žádná konstrukce hudbu nezachrání, začal jsem si sám zodpovídat otázku: co je vlastně hudba a jaké je její poslání? Schönbergův kvintet mi byl najednou cizí, nesmírně vzdálený. Raději jsem se potom držel Stravinského, Janáčka a lidové písně. Odhodil jsem všechny jednostranné techniky a začal jsem pracovat po svém; už jsem nebyl avantgardistou, hudbou jsem se upřímně bavil.“
(VIČAR, Jan. Václav Trojan. Praha: Panton, 1989, s. 53-54)
Podobne ani Jaroslav Ježek (1904 – 1942), jeden z najpozoruhodnejších českých skladateľov nepotrebuje zvlášť predstavovať.
Jeho skladby na tomto CD sú úpravy známych piesní zo spolupráce s Janom Werichom a Jiřím Voskovcom v ich Osvobozenom divadle. A skvelé úpravy týchto diel pre akordeón urobil Jaroslav Hurt. A práve Capriccia Jaroslava Hurta (1924-1967) sú ďalším majstrovským dielom v zmysle brilantnej zručnosti kompozičnej a zároveň citu pre špecifiká akordeónu a jeho možnosti. O Hurtovi v internetovom priestore nájdete žiaľ a ne- pochopiteľne len veľmi málo informácií. Niekde sa ale napríklad uvádza, že Capricií je 10 (mám známosť len o deviatich). Nie sú mi známe ani jeho iné diela pre a akordeón, okrem už spomínaných úprav Ježkových piesní. Pozadie vzniku knižočky Akordeonek, ktorá sa skladá z deviatich skladbičiek pre deti trojice Václav Riedlbauch (1947-2017) – Bábky, Štěpán Rak (1945) – Zvieratká, Jindřich Feld (1925-2007) – Hračky, nie je úplne známe, každopádne každý z nich napísal 3 skladbičky do zbierky (ale napríklad Feld neskôr rozšíril zbierku na Hračky – Desať malých skladieb pre akordeón).
Ani týchto skladateľov (a aj skvelých interpretov – Štěpán Rak), netreba zvlášť predstavovať, najmä Jindřich Feld je pojmom nielen v našich končinách a jeho “akordeónové” dielo je základnou prednesovou literatúrou všade vo svete.
Václav Riedlbauch (Bábky) zas napríklad svojou akordeónovou školou „Čarodej“ výrazne ovplyvnil metodiku výučby nielen akordeónu na umeleckých školách.
Bohumil Bláha (1937) je veľmi tvorivým (nielen) akordeónovým skladateľom s veľkým množstvom skladieb, úprav a škôl a je napríklad aj tvorca osnov pre ZUŠ. Jeho znalosť jazzového terénu je zjavná a nápaditosť skladieb výrazná, čo v súlade so skvelým poznaním možností akordeónu prináša prirodzený zvuk a farbu a je zrejmé, že postupy, melódie a sadzby boli tvorené špeciálne pre tento nástroj.
Skladby som nahrával v domácom prostredí, výsledný zvuk je dielom štúdia Real Music House. Pokiaľ to bolo možné, používal som štandardný manuál v ľavej ruke. Registračne pracujem v maximálnej miere s čistými osemstopovými registrami.
Prajem Vám príjemné počúvanie.
(Zdroj informácií: Dizertačná práca, Radek Dlouhý, Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta 2017: “Sólová akordeónová literatúra autorov, ktorá vznikla po roku 1960, a jej pedagogické vyústenie”)
Boris Lenko
Tento projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie SPP.
