Popis
Ján Slávik vzdal hold Johannovi Sebastianovi Bachovi
Bachove violončelové suity patria k azda najznámejším a z hľadiska kompozície k najrozpoznateľnejším sólovým skladbám, aké kedy boli tomuto nástroju dedikované. Nemecký skladateľ ich skomponoval okolo roku 1720, pre technickú náročnosť a nedokonalosť kópií notových zápisov však dielo v tom čase nebolo populárne. Renesanciu zažíva začiatkom 20. storočia vďaka Pablovi Casalsovi, s ktorým sa rokmi šíri medzi virtuóznymi hráčmi. Jedným z nich je aj popredný slovenský violončelista Ján Slávik, ktorý sa s chuťou ujíma náročnej úlohy. Koncertný majster skupiny violončiel Slovenskej filharmónie, zakladajúci člen Moyzesovho kvarteta a profesor violončelovej hry na VŠMU má za sebou okrem medzinárodného pôsobenia aj bohatú diskografiu v podobe 55-tich nosičov, medzi ktorými sa v minulosti už Bachove dielo objavilo. „Kompletné suity som nahral pred 20-timi rokmi. Napriek tomu, že sa roky zaoberám touto hudbou, vždy v nej nájdem čosi nové, aj nové úskalia. Bach je pre nás violončelistov “základnou potravou“, preto som sa rozhodol nahrávku opäť zrealizovať. Paradoxne, situácia okolo pandémie v mojom prípade prispela k tomu, že som mal čas sa tomuto dielu sústredene venovať,“ prezrádza Ján Slávik.
Nový album ponúka kompletných šesť suít, typicky zložených z barokových tancov, ktoré skladateľ obohacuje o prelúdiá. Okrem nich majú všetky časti tanečný charakter. Ten podľa slov samotného interpreta vyhovuje jeho veselému naturelu. Komorné dielo, písané pre sólový nástroj bez sprievodu, dáva vyniknúť kráse a čistote barokovej hudby. Zdanlivá jednoduchosť však kladie na hráča nemalé nároky. „Hrať sám je čo sa spolupráce týka asi najjednoduchšie, no z technickej alebo obsahovej stránky je to najťažšie. V podstate vediete hudobný monológ a musíte sám publikum presvedčiť,“ vysvetľuje Slávik. Interpret vtiahne poslucháčov do nálady jednotlivých tancov zmyslom pre štýl a virtuozitou, s akou suity podáva. „Špeciálne Bachove dielo veľmi zušľachťuje hranie, človek ale nesmie ani jeden tón “nechať pod palubou“. Snažím sa zbytočne neromantizovať a nepreháňať tempo a dynamiku. Bachova hudba je mimoriadne čistá, preto treba nájsť zlatú strednú cestu k jej interpretácií. Pristupovať k nej s pokorou, no zároveň odovzdať aj kus samého seba,“ dodáva.
Výnimočná hudba Bacha znie na špičkovom hudobnom nástroji – violončele parížskeho majstra Ganda z roku 1859, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej filharmónie. Vďaka nahrávke je zvuk tohto vzácneho nástroja zachovaný aj pre budúce generácie hudobníkov a poslucháčov. Nové dvoj-CD tak môže predostrieť geniálnu hudbu majstra baroka v podaní slovenského interpreta, ktorého srdcovou záležitosťou je “nadpozemská“ Sarabanda z 5. suity. Ako napísal anglický hudobný kritik Wilfrid Mellers „Je to jednohlasná hudba, v ktorej človek vytvoril Boží tanec“. Nechajme sa preto unášať touto božskou hudbou v podaní výnimočného violončelistu. Jána Slávika a jeho víziu šiestich Bachových suít pre violončelo vydáva Real Music House.
